chceli byť spasení 
naplniť svoje dni 
chceli byť spasení 
žiariť na oblohe.... 
s vidinou radosti 
uprostred temných stien 
pohladiť bolesť  
vo vnútri pocitov...  
dotknúť sa smútku 
rozbiť čas na kusy 
v horiacich snoch 
na cestách žiaľu ...  

they wanted to be saved 
to fulfill their days 
they wanted to be saved 
to shine in the sky… 
with a delusion of joy 
amid the dark walls 
to caress the pain 
inside the feelings… 
to touch the grief 
smash time in pieces 
in burning dreams 
on the roads of grief 

kľačiac v plameňoch 
snívali sme svoj sen 
a našli novú tvár 
na miestach bolesti.......  
s úzkosťou plnou mlčania 
niečo sme chceli skryť  
v zlomenej duši 
navždy len pre seba.......  
ale ľútosť práve zomrela 
v očiach plných zrkadiel 
a na prahu noci  
zostal len príbeh smútku

kneeling in flames 
we were dreaming our dream 
and found new face 
on the places of pain… 
with an anguish full of silence 
something we wanted to hide  
in a broken soul 
forever only for ourselves… 
but the pity has just died 
in the eyes full of looking glass 
and at the foot of the night 
only the story of sorrow remained 

v chaose mlčania 
vo vnútri kruhu 
známe hlasy 
zneli neskutočne......  
v chaose mlčania 
nepoznajúc spôsob 
uzavrieme svoje mysle 
bičujúc k hraniciam pocitov...  
v objatí nenávisti 
vo vnútri kruhu 
nás to musí spáliť 
keď plamene opúšťajú telo...  
v chaose mlčania 
s priesvitným šialenstvom 
škrípavý nárek  
tance kamenných tiel.....

in the chaos of silence 
inside the circle 
familiar voices 
sounded unreal… 
in the chaos of silence 
not knowing the way 
we close our minds 
whipping to the edges of feelings… 
in the embrace of hate 
inside the circle 
it has to burn down ourselves 
when the flames leave the body… 
in the chaos of silence 
with transparent madness 
a screeching wail 
the dances of stony bodies… 

na konci cesty 
k záhradám bolesti 
zmenili milosť 
na budúcnosť bez tváre...  .
na konci cesty 
temným časom nádejí 
kde prázdne tiene 
umlčia svitanie....  
na konci cesty 
len smútok ticho žiari 
zmyselnou krásou 
na konci cesty....

at the end of the road 
to the gardens of pain 
they have turned mercy 
to the future without face… 
at the end of the road 
through the dark time of hopes 
where empty shades 
silence the dawn… 
at the end of the road 
only grief quietly shines 
with sensual beauty 
at the end of the road… 

prúdy sĺz vyvreli z očí  
žiadny hlas nedotkol sa ticha 
pri slovách ťažších ako kameň 
tam vonku v miznúcom čase..  .
prúdy sĺz vzdialených otázok 
v beztvarej samote 
končiacich dní...  
utajené plamene 
nájdu opäť svoju tvár 
na dávno stratenej ceste srdca...  

the streams of tears sprang from the eyes 
no voice touched the silence 
on words heavier of stone 
out there in vanishing time… 
the streams of tears of distant questions 
in a shapeless solitude 
of ending days… 
the hidden flames 
shall find again their face 
on the long lost road of the heart… 

zaklínam smútok 
temný lesk očí 
hlboko vo vnútri 
zomiera nevinnosť... 
zaklínam smútok 
hlasom padlých anjelov 
kým spomienky letia 
v záblesku večnosti....  
zaklínam smútok 
tak ďaleko od cieľa 
a čas ticho plynie 
chladnou nocou.......  

I put a spell on grief 
the dark shine of the eyes 
deep within 
the innocence dies … 
I put a spell on grief 
by the voice of fallen angels 
till memories fly 
in a flash of eternity… 
I put a spell on grief 
so far from a destination 
and the time quietly flows 
through a cold night…