stratili sme korene 
kým čas plynul okolo 
hlboko v nás 
volá temné chvenie 
stratili sme korene 
na konci všetkých ciest 
keď slová a súcit 
rodia sa z bolesti 
a blízkosť noci 
preniká smútkom

we have lost our roots 
while time was passing by 
deep inside of us 
call obscure vibration 
we have lost our roots 
at the end of all roads 
when words and compassion 
get born out of pain 
and the nearness of night 
penetrates by the sorrow

v zrkadlách skrytých prianí 
plameň duše ticho dohasol 
tancujúc naspäť do jadra túžby 
v zrkadlách skrytých prianí 
v temnote predstáv 
spoznať svoju úplnosť 
v zrkadlách skrytých prianí 
myšlienky sa zdajú oddelené 
a slová zmenené na kameň 
ako deň miznúci v súmraku

in the mirrors of secret longings 
the flame of soul had silently died out 
dancing back to the heart of desire 
in the mirrors of secret longings 
in darkness of ideas 
to recognize one´s completeness 
in the mirrors of secret longings 
thoughts seem to be separated 
and words turned into a stone 
like a day dissolving in dusk

hlboko v mysli 
na druhej strane sveta 
staršie ako smútok 
ako tisíc rokov 
hlboko v mysli 
v samote cieľa 
všetky nečisté dni 
zmenili sa na popol 
hlboko v mysli 
staršie ako smútok 
cesty svetla 
plynú temnotou

deep in mind 
on the other side of the world 
older than sorrow 
than a thousand years 
deep in mind 
in the loneliness of destination 
all impure days 
have turned into ashes 
deep in mind 
older than sorrow 
the roads of light 
flow through darkness

popreli sme minulosť 
hlasom zatratenia 
tak dlho bez cieľa 
ctiac svoju samotu 
unášaní k hraniciam ticha 
s pocitom ľútosti 
popreli sme minulosť 
a úsvit je tak ďaleko

we have denied the past 
by the voice of damnation 
so long without a destination 
honouring our own loneliness 
carried away to the bounds of silence 
with the feel of regret 
we have denied the past 
and the dawn is so far away

čakanie na milosť 
v súboji bez pravidiel 
nevyhnutný pád láme naše telá 
vidina konca potlačí bolesť 
chcela som precitnúť, zabiť tú chvíľu 
posledná tieseň v labyrinte sveta 
prízrak smrti vyvolá pochybnosť 
nemôže existovať nebo ak toto je láska 
chcela som precitnúť, zabiť tú chvíľu 
chcela som precitnúť, zabiť tú chvíľu 
vzduchoprázdno v očiach nových bohov 
studená náhražka na druhej strane 
chcela som precitnúť, zabiť tú chvíľu 

waiting for mercy 
in the clash without rules 
definite fall breaks our bodies 
the sight of the end brakes the pain 
I wanted to wake up and kill that moment 
the last distress in the labyrinth of world 
the phantom of dead brings the doubt 
heaven can´t exist if this is the love 
I wanted to wake up and kill that moment 
I wanted to wake up and kill that moment 
vacuum in the eyes of new gods 
cold imitation on the other side 
I wanted to wake up and kill that moment

dotyk milosti 
zaniká v mlčaní 
voľnosť a bolesť 
blúdia po spoločných cestách 
v nekončiacej hre zmyslov 
preniknúť tajomstvom 
tam, kde začína noc 
tam, kde začína noc

the touch of mercy 
dies out in silence 
freedom and pain 
wander on common ways 
in the infinite game of senses 
to penetrate through the secret 
there, where begins the night 
there, where begins the night

v prekliatej mysli 
nič nežije na veky 
keď chladné prúdy 
plynú cez nás ďalej 
v zmyselnej skrytosti 
z nenávisti vo vnútri 
rastie mučivá tieseň 
v prekliatej mysli 
v prachu na kolenách 
nikdy nepochopíš 
dar , ktorý sme dostali

in damned mind 
nothing lives forever 
when the cold currents 
flow over us farther 
in a sensual secrecy 
from this hate on the inside 
grows the torturous strait 
in damned mind 
in dust on your knees 
you will never understand 
the gift that we were given